...HERNIA MIA...
( ...Hernia (prietrž-pruh) – mierne vyklenutie brušnej steny,alebo slabiny,u mužov mieška, sprevádzané bolesťou.Vzniká tak,že cez oslabenú brušnú stenu sa vytlačí črevo alebo iný orgán.Najčastejšie sa vyskytuje v oblasti slabiny,kde sa spájajú brušné svaly a svaly stehna... )
Boli tri.Sympatické študentky,voňavé sedemnástky.Roztomilá brunetka s rovnými vlasmi po plecia a temným kukučom mi ho odmerala,pomenšia,trošku pri tele,fajn blondínočka, zapisovala a taká nevýrazná deva,ich dve,ako sama povedala-kontrolovala.A zhíkla –„teda ujko! Na váš vek a takú postavu je priam ideálny!“ 120/90.TLAK!
Potom prišiel taký pomenší,asi zdravotný brat,že mi ide vyholiť "operačné pole"l.Vošli sme do voľajakej kacary,tam som sa vyzliekol,ľahol si na kavalec a chlap ma,uviedol do "stavu vyhovujúceho konkrétnemu operačnému zákroku."Veľmi sa s tým nepáral,šak som ani neni baba! Trvalo mu to dakakú minútku.Za chvíľu prišli ďaľšie dve,voňavé dievčence,nainštalovali ma na na taký vozík(aj som sa bránil,že prejdem sám,ale povedali,že nesmiem,že ma musia odviesť),hodili na mňa paplón a odtlačili ma na operačnú sálu.Trochu som si pripadal ako Josef Švejk,keď ho paní Millerová tlačila do tej vojny -na Bělehrad!!!Len barlami som,s prostého dôvodu nešibrinkoval-žiadne mi nedali...
Na sále ma vyzliekli do absolútneho naha,dali mi takú zelenú plachtu(asi,ak by to nevyšlo, aby ma mali čím prikryť).Paplón mi vzali a taký holý-bosý som cupital,ani nie dlhou,všade okachličkovanou chodbou,až ku dverám a tam som ho zbadal!Operatívny,tiež zelenou plachtou,prikrytý stôl a na ňom všelijaké tie,hadičky,trubičky,ventily,svetlá a prístroje.Už mi tam len drevené koryto,plynová bomba s horákom a ostré nože chýbali...Popri stene stenali,opreté o biele,plechové skrine,zo dve osoby,na prvý pohľad,neurčitého pohlavia-tiež celé v zelenom!
Hoci boli zahalené od hlavy až po päty,po chvíli som vedel,že sú to baby-mali,totižto,také zvláštne,na hrudi tvarované blúzky,či čo to bolo.Tak dvoj hrbo.Skoro ako ťava,len nie dohora, ale skôr dopredu.A neboli také chlpaté.Tie hrbíky.V kúte,na poličke,chrčalo staré rádio. Akurát tam jednu zo svojich veselych piesní interpretoval Ivík Krajíček(ináč narodený v ten istý deň ako ja,len o niekoľko desiatok rokov skôr) a po ňom štramanda Zorka Kolínska.A tu,so mnou poriadne heglo!!!Podľa interpretov som správne usúdil,že ide o Sro 1.Bože môj-ak v tomto rádiu,počas mojej narkózy zaznie,čo len jedna pieseň od „rockových skupín“ Elán,IMT-Smile,alebo nedaj bože No name(čo sa určite stane,interpretačné kvality tohto rádia sú všeobecne známe),tak tie baby tu,budú mať poriadny problém ma udržať pri živote!Tak im frngnem do ALELUJÁ,že sa ani nenazdajú...
Najprv to tí zelení ľudia,okolo,zobrali z mojej strany ako celkom vydarený vtip;tie dve,pri skriniach sa aj zrehotali,ale keď videli moju bledú a spotenú tvár,zvážneli a úplne seriózne mi sľúbili,ža v prípade výskytu týchto skupín v inkriminovanom rádiu,toto okamžite vypnú...
Potom som sa nadýchol a povedal som - „ pome na to!!!“
...a hneď to tu začalo,okolo mňa frčať ; kázali mi,ľahnúť si na ten stôl,z voľakade vybehol chlap,čo mi holil oné,zdrapil ma za zdravú ruku,obviazal ju takou šnúrkou,tú mi prestrčil popod ritku,ževraj aby mi nepadala!Tá ruka.Jedna ženská,od tých plechových skríň,mi na zadok prilepila taký cucflek,či čo,ďalšia mi dala voľajaký štipec na prostredník ľavej ruky,tretia mi voľačo lepila na moju,určite mužnú hruď...keď v tom,zrazu prišla asi hlavná,tiež v zelenom(jáj,všetci,či všetky,čo sa tu nachádzajú,sú v zelených mundúroch-čo mi len chcú naznačiť,aké posolstvo odovzdať?),pravdepodobne chirurgička,lebo hneď tu začala všetých dirigovať,samozrejme,okrem mňa – „čo to tu,pre pána kráľa,stvárate?Veď tuto pán Papán má spinálku!!!“Tak to začali so mňa,všetky tie hadičky,drôtiky a šňúrky ztrhávať,kázali mi sadnúť si na,peľasť,spraviť mačací chrbát,hlavu slkoniť na moju,ako už určite viete,mužnú hruď,plecia dať dopredu,spustiť ramená a úplne sa uvoľniť.Na ich otázku,či mi táto poloha nie je veľmi neprirodzená,som odpovedal,že táto poloha mi je prirodzená a blízka,vždy vtedy, keď raz za čas idem do Raka a za večer vypijem viac ako 10 pív.Jedine s tým rozdielom,že v Raku mám hlavu v popolníku...Ďalej mi začali vysvetľovať,že tá spinálka sa robí tak,že mi najprv umŕtvia kožu na chrbte,pri chrbtici a potom mi,ako vlas tenkou ihlou pichnú,voľakde ku mieche a ak sa dobre trafia,tak mi na 3-4 hodiny ochrnnú spodnú časť tela.
No...triafali sa,triafali,ale sa im veľmi nedarilo.Ako hľadali,to pri tej mieche,tak mi raz ruka, tu zas noha,len tak mimochodne,sem-tam vystrelila.Ako pajác na šňúrke...Keď ich to už prestalo baviť(mňa to už dlho nebavilo),zase zo mňa všetky tie cárachy poodpájali,kázali mi ľahnúť si na bok a tú ihlu tam v momente,kde chceli,vopchali.Do kelu!Toľko párania,kôli jednej ihle...A už to začalo tŕpnuť!Rýchlo ma zvalili na chrbát,znovu(už tretí krát!!)to do mňa pozapájali,operačný priestor ponatierali voľačím žltým,pichli mi dačo na driemanie-nohy už dostávali betónový charakter-a už som šiel!Posledné,čo som počul,bolo - „Marka,šikovno priškrť tú infúziu,tlak má už 150!“...A bolo.
Elán,ani iné skvosty slovenskej hudobnej produkcie,asi v playliste Slovenského rozhlasu 1(...stačí len počúvať...) nemali,lebo za chvíľu(???)ma už capkali po líčiskách,že je všetko OK!Prehodili ma,ako kus mäsa-hovädzieho stehna-na pojazdnú posteľ a v hojnom počte tých zelených osôb,ma dobre že nie s veselou piesňou na perách,dopravili na moju izbičku č.5, ktorú som doposiaľ obýval sám.Tu ma opatrne bauchli na posteľ a povedali –„spite pán Papán.“ Keďže Papánovci sú rod,poslušný,úslužný a oddaný veci – tak som spal.Čo už som mal robiť,keď som akože nohy nemal?Ani poprechádzať sa,ani do Poľany zaskočiť,ozaj len spať...Ako dlho – neviem,ale keď som sa prebral,konečne som pochopil ako to je,keď nejaké- ho neposlušného mafióza,zaživa do betónu zalievajú.Od pupíka dole som bol ako kus betónu. Blbý pocit...Aj som sa ich, všetkých tých občanov v zelenom,okolo mňa čo postávali a nezá - väzne medzi sebou,určite o mne komunikovali,chcel opýtať či – je betónka vo Zvolene,alebo či - jebe Tónka vo Zvolene?Ale v tejto,pre mňa,krajne vypätej situácii,sa mi to zdalo nevhodné, ba priam impertinentné...Tak som,len preglgol slinu horkosti a urobil som,čo sa mi,v tejto chvíli zdalo najvhodnejšie-zase som zaspal,ako keby ma do betónu zaliali.Ale spalo sa mi dosť ťažko,lebo furt som mal taký pocit ako keby mi krajná noha od boku postele,išla spadnúť a ja som si ju nevládal zdvihnúť.Snažil som sa aj pohnúť,ale sa nedalo.Až po chvíli sa mi podarilo,trošilinku pohnúť paľcom na pravej nohe a veru mi to aj radosť urobilo.Ale,šlo to veľmi pomaly.A ako sa mi to rozhybávávalo,tak to začalo tŕpnuť a mal som strašný pocit mravčenia.Pomaly sa oživovala aj noha druhá,čomu som sa tiež potešil.Lenže,ako mi nohy, jedna za druhou živli,začínala ma pobolievať,tu to volajú,že – plastika.A to,veru poriadne!A keď mi doktorka – operatérka(tá čo ma operovala)povedala,že som tam mal asi
Však,nech!Mám to už zašité,tak je dobre.Len ma to,bohovo bolí a pritom mi všetci vraveli,že na druhý deň budem môcť i čardáš tancovať! To,že to neviem,asi nokoho nezaujíma.Ja sa idem kôli nim,učiť dajaký čardáš. Akurát!A či som tu ja najkrepkavejší?
Ale tu,kde som,majú v tom tiež určitý bordel.Jedna sestrička mi,po operácii,kázala piť veľa vody,aby som nebol dehydrovaný a keď,za chvíľu,prišla iná – tá mi povedala,že vodu nepiť, len si,zľahka ovlažovať ústa aby mi voda obsiahnutá v črevách,netlačila na tú 12 cm dieru,čo má v Bystrici hodnotu
{Celkovo,tento zvolenský špitáľ,hoci naň všetci bystričania nadávalú,je voľajaký,taký inakší.Aj ľudia sú tu normálnejší a takí ľudskejší.Keď som,sem v utorok,prišiel prvý krát,akože sa ukázať,ani som nemusel klopať,sami sa pri mne,v čakárni pristavili a opýtali sa ma – „čo tu chcete?“ Tak som im to povedal a oni sa hneď začali velice ospravedlňovať,že aby som sa,pre Boha živého,na nich nehneval,aby som len čakal,lebo pani doktorka je momentálne niekde inde ako tu,ale za chvíľku príde.a tak aj bolo – prišla taká milá tetuška a tuho sa ospra- vedlňujúc,mi povedala aby som prišiel na prijatie v stredu ráno o pol ôsmej.Celkom sa podobala na tú babku,čo na začiatku Mrázika otvorí malé,drevené okienko a hlasom Evy Krížnikovej voľačo vysvetľuje.
A keď som,v stredu ráno,prišiel,hneď sa ma ujali,dali ma na izbu č.5,tam som sa prezliekol do „domáceho“,nechal som si,čo som uznal za vhodné a dokonca,som si mohol vybrať posteľ,akú som len chcel!Ja som si vybral pri okne od dverí z ľava,s výhľadom na vrátnicu.Myslím, že to bola správna voľba(jedna sestrička mi neskôr prezradila,že na tejto posteli,zatiaľ „exlo“ najmenej ľudí...).Som si ľahol – tu mi prišli zmerať tlak,tu moju teplotu,napraviť vankúš pod hlavou,povedať mi,ako sa mám a ako sa budem mať(ževraj – bohovo!),skrátka,všade bolo cítiť,z tých ľudí pozitívne myslenie.}
...aj na druhý deň,po operácii,prišla za mnou sestrička a so slovami – pán Papán,prestante polihovať,ste po operácii,tak sa už môžete aj posadoť na posteľ!A povedala to tak rázne,že hoc´ absolútne trpiac,som sa pozviechal a horko-ťaťko si sadol.V momente som bol mokrý ako myš(na vodu,hádam nemyslíš – ale pot),sestrička ma pochválila a...zmizla,pliaga!Ľudia dobrí,to ste ešte nevideli – 20 minút mi trvalo,kým som si ľahol!Ale to som už bol úplne,od bolesti spotený.Horko/ťažko si ľahnuvší,som si povedal,že toto už skúšať nebudem,až keď budem zdravý.Ale veru,zopár krát som to,ešte musel vyskúšať.Naposledy,tak riadne,v sobotu pred obedom a dopadlo to tak,lebo som sa musel ísť vysíkať a ja,frajer,som si myslel,že to zvládnem po vlastných.TŮDLE!!!Tam som ako tak došiel,urobil som čo mi bolo treba,aj nazad som prišiel,ale pred posteľou to dopadlo tak,že som tam ďaľších 20 minút,pri tej posteli stál,pokrútený od bolesti(skúste si to predstaviť – ja – postojačky a pokrútený od bolesti.Hrozná predstava,čo?) a po lícach mi stekali kropake potu a veľké slzy bolesti,zlosti a smiechu naraz.Musela prísť sestrička a voľačo mi,od bolesti,pichnúť do zadku,aby hrozná,rezivá,pálivá a neústupčivá bolesť ustúpila.Ale,veru,za takých 10 minút aj ustúpila-sviňa jedna,svinská!Po- maly som sa zosunul do postele a fučal som od únavy,ako keby som behom-behotom,vybehol na Majerku.Aspoň 2 krát!No a od vtedy dodržiavam prísny režim-celý deň len ležím a ležím! Jem – ležím,pijem vodu(lebo čaj je nepitný) – ležím,síkam – käde tade...ale LEŽÍM!A ležať budem,až kým ma neprepustia...
No.A za celý tento pobyt,čo som tu,na izbe č.5,s výhliadkou na vrátnicu,som pojedol toto :
Streda(to som sa nasťahoval).Obed - taký,akože viedenský rezeň,ryža a mrkva.
Večera - doteraz mne neindetifikovaná,zelenkavá polievka
s takými bielymi vechťami,asi vajco-letná-to aby
som si gambu naobaril ...
Štvrok - - nič,ničovaté nič.Dokonca ani kvapka vody...
Piatok - Večera - bravčové varené karé,žltkastá omáčka,chuti a konzis-
tencie neurčitej a akože zemiaková kaša.
...KURVA!TO AKO KEBY V TEJ RANE NOŽÍK ZABUDLI!!!(ále,zase som sa bol vymočiť,zase som 20 minút jujkal pred posteľou,kým som sa,do nej,po ďaľšej injekcii, nez- valil.Dúfam,že nič neni zle!)
Sobota Ráno - krajec starého chleba,dajaká Rama,či čo a turistická
Saláma,0,43 cm koliesko.
Obed - som z prostých dôvodov vynechal-skuvíňal som,už
tretí krát,pri posteli.
- a na večeru bolo také mäsko na kocky s mrkvovou
omáčkou a kolienkami.Bläää...
Nedeľa Ráno -hoc bola bábovka s maslom-nejedol som,lebo mi ne-
chutilo.
Ale teraz je 10 hodín a KONEČNE sa mi uľavilo,či napravilo!Ani neviem.Dali mi také orálne kvapky od bolesti,že Tramal a veruže vám poviem,je to mocná zbraň v rukách našich chirurgov...Po 20 – tich kvapkách som bol taký fit,že som sa odvážil ísť aj osprchovať.A vôbec sa bolesť spätne nevracia.Aspoň nie takou rýchlosťou ako po infúziách.Povedali mi,že tu budem,ešte dajaké 3-4 dni,ale pri takejto intenzívnej liečbe som za dva dni doma. UVIDÍME!!!
A už mi začal chutiť aj ten bordel,čo tu volajú strava.(Ozaj.Kto vie,keby som tento,hore čo je napísaný,jedálny lístok predal do nejakého,inteligentného ženského časopisu-Báječná že- na,či Nový čas pre ženy,ako špeciálnu ultra rýchlu diétu z dôrazom na minimálny príjem škrobov,bielkovín a uhľohydrátov v jednej stravnej jednotke v prepočte na počet obyvateľov vo Vranovskom okrese,ktovie,koľko by mi,milé šéfredaktorky zaplatili?Asi to skúsim,aspoň budem mať,dajaké vreckové,v lete do Talianska...)
Večera – že vraj...kotlíkový guľáš.Čo ja viem...S guľášom to
malo spoločné jedine to,že v „tom“plávali krumple
a zajedalo sa „to“ chlebom.Farba,chuť,konzisten-
cia,vôňa a ostrosť/pikantnosť bola veľmi vzdialená
tomu,čo sa volá guľáš.Skorej by som to nazval.....
dievčence prepáčia –„kokotlíkový guľáš odpudzu-
júci!“Zase to bolo zelenkavé a riedke...ale,včul som
to pochopil!!!Oni,tí všetci špitáľoví pracovníci,si určite všelijakými pokútnymi a nečestnýmy metódami zistili,ža ja ľúbim Zelenú®,a keďže mi ju nomôžu ponúknuť,tak sa mi snažia ju aspoň takto naevokovať – zelené plachty,nemocničný personál,či jedlo!!!Milí ľudkovia.Ďaku-
jem pekne,ale zelenkavý guľáš???No...
Alebo,taký nitroglycerínový čípok,análny!Prosím pekne,na stolici som nebol,keď to spočí-
Tam,tak od utorka,26.2.,asi od 11:00(neviem to presne,lebo takú tabuľku som si,ešte nespra- vil...ty brďo – tabuľka stolice a moču – to je nápad!!!) do pondelka,3.3. do 08:00 – čo činí ,aj sa to bojím povedať,ale je to 117 hodín!!!Ale,že by som bol dajaký nafúknutý,to sa nedá povedať!Toto viem absolútne presne,lebo keď sa ma na tieto skutočnosti pýtal pán doktor a toto som mu prezradil,tak mi ihneď naordinoval dotyčný medikament.Doniesli mi také sran-
dovné,na jednom konci špicaté,krémovej farby(konečne dačo nezelené!!!),v celofáne zabalené čudo.Pekne to vypadalo,aj voňalo(ako vanilková žuvina),len si do toho zahryznúť.Aj som chcel,ale ma kolegovia pacienti,s upozornením,kde sa to ozaj dáva,rýchlo napravili,že tam teda NIE!!!Že to patrí o pár poschodí nižšie.V čo aj pravda bola(totižto – s týmto spôsobom liečby som sa,zatiaľ,osbne,nestretol,takže skúsenosti nemám žiadne).Len som si,na prísluš- ných miestach,do príslušného poschodia aplikovať a v momente to začalo vo mne hurtľovať,gurgľotať,frfotať a brblotať.A veru – čerez pjať minut,som šiou a uľavilo sa mi až hanba!Zase som sa spotil,ale teraz,konečne od šťastia!Hlavne,že je doktor spokojný a...ja, vlastne tiež...a takto si tu žijeme...
A potom som si to o také 4 hodiny zopakoval a určite bola radosť sa na mňa kukať,ako šťastný,spokojný a príjemne unavený,vychádzam z dotyčnej miestnosti(viete čo je,alebo bola víchrica EMMA?Tak toto bola jej mladšia sestre SERAFÍNA...).Aj sestrička,keď ma,blažene sa usmievajúceho,zbadala,natešene zjojkla,zutekala po pero a zvolala –„Konečne vám,pán Papán,,za dnešný deň môžem do papierov napísať plusko!“
„...a napíšte veľmi veľké,sestrička!“-hrdo som jej,vyťahujúc si gate a opakom dlane si utie- rajúc,z čela pot šťastia,odpovedal.
A pridal som -
„...to,ešte nie som vo forme!Počkajte zajtra!“
Možno to bolo aj tým,že na obed bol rezeň.Regulérny,v cestíčku.Žiadna zeleň, normálne, prírodné farby.Aj večera bola,v celku jedlá – fajná, hustá,fazuľová polievočka!Aj kúsky normálneho mäska tam plávali.
Jáj,mäsko,mäsko!Prídem domov a hneď si kus kúpim a uvarím,upečiem,či len tak – zjem. Veru – ako,voľakedy Jano K.keď sme si,v Banskej Šť. u Jara.Z. varili miešaný guľáš.A kým sa nám hovädzinka dusila,tak milý Jano si,len tak,mimochodom,popri reči a pivečku,surové mäsko na maličké kúštičky,nožíčkom krajká,tu osolí,tu okorení a,veru sme ho tuho museli haltovať,aby nám to,všetko nepojedol.Je síce pravda,že už to dajaké promülle mal,ale to na skutočnosti,že nám v guľáši mäso bude chýbať,nič nemení...
A už sa,veľmi tešším,že zajtra prídem domov a budem doma!WOW!!!Ešte som sa,pred odchodom,opýtal,či mi nebude treba,dajaký špacír štok si zohnať,ale povedali,že nie – tak je dobre.Mesiac si,doma oddýchnem a potom?Poď ho zvyšovať národný dôchodok...
TAK...
...a už sa teším,ako bude na Goralskom Klobúčku...
...tento príbeh je pravda a nech vychudnem na kosť,ak som klamal!!!A celý život budem počúvať Rádio Jebná Melodie...